Starý hrad

49°10´40,0´´S   18°53´25,6´´V
Starý hrad sa vypína nad pravým brehom Váhu v Strečnianskej tiesňave. Zrúcaniny pochádzajú z 13. storočia, toto miesto však bolo opevnené už v praveku. Patrí medzi najstaršie hrady na Považí, prvá písomná zmienka je z roku 1241. Výrazné prestavby sa udiali v 15. storočí, už v 16. storočí však hrad spustol. Jeho obrannú funkciu prebral nový Hrad Strečno, postavený v polovici 14. storočia. Starý hrad sa v listinách spomína aj ako hrad Varín.

Strečnianska tiesňava

49°10´40,0´´S   18°52´53,4´´V
Strečnianska tiesňava je vstupnou bránou zo Žilinskej do Turčianskej kotliny. Vyhĺbil ju Váh, ktorý tak rozdelil Malú Fatru na jej dve časti. Oddávna priťahovala osídlenie, ktoré je tu dokladované až do mladšej doby kamennej. V dejinách bola často výborným strategickým bodom, v ktorom sa dala zaujať výhodná obranná pozícia. Začiatkom septembra 1944 tu napríklad prebiehali boje Nemcov s partizánmi, ktoré trvali niekoľko dní. Tento nebezpečný úsek Váhu sa spomína aj v básni Jána Bottu Margita a Besná. Pohľad zo Starého hradu.

Veľký Fatranský Kriváň

49°11´15,0´´S   19°01´51,0´´V
Národný park Malá Fatra patrí k najcennejším krajinným celkom Slovenska. Vrch Veľký Fatranský Kríváň je súčasťou pomerne častou navštevovaného turistického chodníka v Krivánskej Malej Fatre. Nachádza sa v nadmorskej výške 1709 m. Viac o Národnom parku nájdete v Odkazoch.

Kríž pri Veľkej Čiernej

49°05´31,7´´S   18°35´49,6´´V
"Tento sv. Kríž vďačným srdcom venuje Bohu Familia BOHDAL a sice: st. Valient, ml. Valient, Ján, Vinco, Imrich, Ondrej, Štefan, Monica a Katerina, v roku 1905."

Kaštieľ v Kunerade

49°05´05,3´´S   18°44´21,3´´V
Secesný kaštieľ bol postavený v rokoch 1914 - 1916, pôvodne ako poľovnícky kaštieľ pre rakúskeho cisára Františka Jozefa a nemeckého cisára Villhelma II. Po 1. svetovej vojne ho využívala grófska rodina Ballestrémovcov. Počas SNP v ňom mal sídlo štáb 2. partizánskej brigády M. R. Štefánika a Nemci ho vypálili. V roku 1951 bol obnovený a začal sa využívať ako doliečovací ústav pre účastníkov odboja. V roku 1989 ho odkúpil súkromný investor. Ten začal s rekonštrukciou, ktorú narušil požiar strechy. Stojí vo Svitačovej doline nad Kuneradom, ktorá je východzím bodom na Martinské hole. Jeho súčasťou je aj rozsiahly historickýkúpeľný park, ktorý je v súčastnosti trochu zanedbaný. Pri vstupe do areálu sa nachádza pamätník SNP.

Baroková kúria v Ďurčine

49°04´03,8´´S   18°38´56,0´´V
Baroková kúria v Ďurčine pochádza z 18. stročia, je však možné, že stojí na starších základoch. Patria k nej aj ďalšie hospodárske objekty (kočiareň, sýpka a stajne), s ktorými tvorí komplex budov vo veľkej záhrade, ktorej výsadba sa nezachovala. Pôdorys objektu je trojtraktový obdĺžnik s rozmermi 23,5 x 12 metrov. Dovnútra sa vstupuje cez pôvodné drevené dvojkrídlové dvere s kovaním. Vnútri vynikajú trámové stropy. Niekde sú stropy omietnuté s pôvodnou ornamentálnou maľbou, v kuchyni je klenba. Posledným známym pánom bol na prelome 19. a 20. storočia Josef Vitolay.

"Hrubá" lipa

49°03´33,7´´S   18°39´23,5´´V
Chránený strom, Lipa v Ďurčine, má výšku 23 metrov a obvod kmeňa asi 625 centimetrov. Ide o lipu veľkolistú (Tilia platyphyllos SCOP.) a za chránený bol vyhlásený v roku 1982. Je to najstaršia lipa v Žilinskom okrese - jej vek sa odhaduje na 400 rokov.

Čierňanský rybník

49°04´27,4´´S   18°36´46,7´´V
Čierňanský rybník Košiare vznikol zahataním potoka Čierňanka v katastri Rajca. Je to komplex biotopov zahŕňajúcich vlastnú vodnú nádrž, mezofilnú lúku, občas pasené terasy na mieste bývalých polí a borovicový lesík. Významná lokalita vodného vtáctva, motýĺov, vyskytujú sa tu ohrozené druhy rastlín. Vodná nádrž s plochou 9,3 hektára je športovým rybárskym revírom. V pozadí vidieť Kľak.

Súľovské skaly

49°10´58,2S   18°35´45,3´´V
Vplyvom poveternostných podmienok hlavne v dobe ľadovej zlepencové skaly zvetrali a sformovali dnešnú krásu národnej prírodnej rezervácie Súľovské skaly v Strážovských vrchoch. V lesoch hniezdi takmer 80 druhov vtákov, možno vidieť chráneného motýľa jasoňa červenookého, vevericu, srnu či rysa ostrovida. Bohatá je tiež flóra: za všetky druhy rastlín aspoň vstavač bledý a päťprstnica obyčajná. Takmer neviditeľné sú už ruiny Súľovského hradu. Na obrázku je pohľad do doliny na dedinu Súľov, v pozadí Hradná. Viac v Odkazoch.

Vraniny

49°03´19,5´´S 18°37´38,3´´V
Vraniny sú chráneným biocentrom regionálneho významu, nachádzajúcim sa medzi Rajcom a Šujou. Ide o komplex biotopov, cenné mokraďné, skalné, mezofilné i suchomilné lúčne a mokraďné spoločenstvá. V skalách hniezdia sovy a krkavce.

NPR Kľak

48°58´53,0´´S   18°38´27,8´´V
Národná prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1966. Málo narušené lesy Kľaku v širokom výškovom rozpätí umožňujú sledovať príslušné klimatické vplyvy. Výskyt subalpínskych prvkov je tu v jednom z okrajových miest ich areálov, pričom jeho význam je fyto a zoogeografický. Ide o najjužnejšie vrcholové partie s cennými skalnými a lesnými rastlinnými spoločnestvami Lúčanskej Malej Fatry, rozprestierajúce sa na ploche 85,71 hektára. Samotný vrch Kľak sa nachádza v nadmorskej výške 1352 m.