Veľký Fatranský Kriváň

49°11´15,0´´S   19°01´51,0´´V
Národný park Malá Fatra patrí k najcennejším krajinným celkom Slovenska. Vrch Veľký Fatranský Kríváň je súčasťou pomerne častou navštevovaného turistického chodníka v Krivánskej Malej Fatre. Nachádza sa v nadmorskej výške 1709 m. Viac o Národnom parku nájdete v Odkazoch.

Kríž pri Veľkej Čiernej

49°05´31,7´´S   18°35´49,6´´V
"Tento sv. Kríž vďačným srdcom venuje Bohu Familia BOHDAL a sice: st. Valient, ml. Valient, Ján, Vinco, Imrich, Ondrej, Štefan, Monica a Katerina, v roku 1905."

Kaštieľ v Kunerade

49°05´05,3´´S   18°44´21,3´´V
Secesný kaštieľ bol postavený v rokoch 1914 - 1916, pôvodne ako poľovnícky kaštieľ pre rakúskeho cisára Františka Jozefa a nemeckého cisára Villhelma II. Po 1. svetovej vojne ho využívala grófska rodina Ballestrémovcov. Počas SNP v ňom mal sídlo štáb 2. partizánskej brigády M. R. Štefánika a Nemci ho vypálili. V roku 1951 bol obnovený a začal sa využívať ako doliečovací ústav pre účastníkov odboja. V roku 1989 ho odkúpil súkromný investor. Ten začal s rekonštrukciou, ktorú narušil požiar strechy. Stojí vo Svitačovej doline nad Kuneradom, ktorá je východzím bodom na Martinské hole. Jeho súčasťou je aj rozsiahly historickýkúpeľný park, ktorý je v súčastnosti trochu zanedbaný. Pri vstupe do areálu sa nachádza pamätník SNP.

Baroková kúria v Ďurčine

49°04´03,8´´S   18°38´56,0´´V
Baroková kúria v Ďurčine pochádza z 18. stročia, je však možné, že stojí na starších základoch. Patria k nej aj ďalšie hospodárske objekty (kočiareň, sýpka a stajne), s ktorými tvorí komplex budov vo veľkej záhrade, ktorej výsadba sa nezachovala. Pôdorys objektu je trojtraktový obdĺžnik s rozmermi 23,5 x 12 metrov. Dovnútra sa vstupuje cez pôvodné drevené dvojkrídlové dvere s kovaním. Vnútri vynikajú trámové stropy. Niekde sú stropy omietnuté s pôvodnou ornamentálnou maľbou, v kuchyni je klenba. Posledným známym pánom bol na prelome 19. a 20. storočia Josef Vitolay.

"Hrubá" lipa

49°03´33,7´´S   18°39´23,5´´V
Chránený strom, Lipa v Ďurčine, má výšku 23 metrov a obvod kmeňa asi 625 centimetrov. Ide o lipu veľkolistú (Tilia platyphyllos SCOP.) a za chránený bol vyhlásený v roku 1982. Je to najstaršia lipa v Žilinskom okrese - jej vek sa odhaduje na 400 rokov.

Čierňanský rybník

49°04´27,4´´S   18°36´46,7´´V
Čierňanský rybník Košiare vznikol zahataním potoka Čierňanka v katastri Rajca. Je to komplex biotopov zahŕňajúcich vlastnú vodnú nádrž, mezofilnú lúku, občas pasené terasy na mieste bývalých polí a borovicový lesík. Významná lokalita vodného vtáctva, motýĺov, vyskytujú sa tu ohrozené druhy rastlín. Vodná nádrž s plochou 9,3 hektára je športovým rybárskym revírom. V pozadí vidieť Kľak.

Súľovské skaly

49°10´58,2S   18°35´45,3´´V
Vplyvom poveternostných podmienok hlavne v dobe ľadovej zlepencové skaly zvetrali a sformovali dnešnú krásu národnej prírodnej rezervácie Súľovské skaly v Strážovských vrchoch. V lesoch hniezdi takmer 80 druhov vtákov, možno vidieť chráneného motýľa jasoňa červenookého, vevericu, srnu či rysa ostrovida. Bohatá je tiež flóra: za všetky druhy rastlín aspoň vstavač bledý a päťprstnica obyčajná. Takmer neviditeľné sú už ruiny Súľovského hradu. Na obrázku je pohľad do doliny na dedinu Súľov, v pozadí Hradná. Viac v Odkazoch.

Vraniny

49°03´19,5´´S 18°37´38,3´´V
Vraniny sú chráneným biocentrom regionálneho významu, nachádzajúcim sa medzi Rajcom a Šujou. Ide o komplex biotopov, cenné mokraďné, skalné, mezofilné i suchomilné lúčne a mokraďné spoločenstvá. V skalách hniezdia sovy a krkavce.

NPR Kľak

48°58´53,0´´S   18°38´27,8´´V
Národná prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1966. Málo narušené lesy Kľaku v širokom výškovom rozpätí umožňujú sledovať príslušné klimatické vplyvy. Výskyt subalpínskych prvkov je tu v jednom z okrajových miest ich areálov, pričom jeho význam je fyto a zoogeografický. Ide o najjužnejšie vrcholové partie s cennými skalnými a lesnými rastlinnými spoločnestvami Lúčanskej Malej Fatry, rozprestierajúce sa na ploche 85,71 hektára. Samotný vrch Kľak sa nachádza v nadmorskej výške 1352 m.