Poluvsianska skalná ihla

49°08´01.3´´S   18°42´11.7´´V

Poluvsianska skalná ihla je skalný stĺp vysoký približne 15 metrov, ktorý sa od skalného masívu oddelil eróznymi procesmi. Nachádza sa vedľa cesty v obci Poluvsie. Je významná z estetikého i náučného hľadiska a zaujímavá je tiež bohatou kalcifilnou flórou, ktorá ju obklopuje. Od roku 1965 je prírodnou pamiatkou. Má 5. stupeň ochrany a výmeru 1,9466 ha. V nedávnej minulosti sa využívala na skalolezecký výcvik, v súčasnosti je na nej táto činnosť zakázaná.

Gejzír v Rajeckej Lesnej

49°01´12,6´´S   18°41´23,5´´V

Gejzír sa nachádza asi 4 kilometre nad obcou v Rajeckolesnianskej doline. Dosahuje výšku asi 6 metrov a vždy v zime vytvára ľadovú sochu.

Šujské rašelinisko

49°03´43,9´´S   18°37´12,8´´V
Prírodná rezervácia Šujské rašelinisko bola vyhlásená v roku 1983. Rozkladá sa na ploche 10,8 hektára na nepriepustnom štrkovitom nánosovom podloží, na ktorom sa vytvorili rašelinné vrstvy s výskytom slatinno-rašelinných spoločenstiev a ohrozených druhov rastlín. Predmetom ochrany sú prirodzené dystrofné stojaté vody, bezkolencové lúky, vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa a slatiny s vysokým obsahom báz. Z chránených živočíchov tu prebýva hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio), kunka žltobruchá (Bombina variegata) a vydra riečna (Lutra lutra). Lokalita je súčasťou sústavy chránených území NATURA 2000. Skaly v lese sú Vraniny, a v pozadí celkom vpravo je NPR Kľak

Jaskyňa pri Šedej skale

Nad Kamenným dielom v Ďurčine sa nachádza úzky vchod do jaskyne, ktorá sa po niekoľkých metroch rozširuje. Je dlhá asi 15 - 20 metrov a na jej konci je hlboké prepadlisko, tzv. "studňa", do ktorej padajú kvapky krištáľovej vody z kamenných stien. Neviem, čo je na dne ale hovorí sa, že táto jaskyňa je prepojená s ďaľšou a vychádza až v Porubskej doline. Zimujú tu netopiere, druh sa nám nepodarilo spoľahlivo identifikovať.

Skalky

48°59´31,6´´S   18°42´15,4´´V
Krásnym vrcholom Lúčanskej Malej Fatry sú Skalky. Nachádzajú sa na hlavnom hrebeni a s nadmorskou výškou 1191 metrov ponúkajú krásny kruhový výhľad. Scenériu dopĺňa skalný reliéf. Je obklopený zdravou kosodrevinou a navyše, ide o turistami málo navštevované miesto.

Strečnianska tiesňava

49°10´40,0´´S   18°52´53,4´´V
Strečnianska tiesňava je vstupnou bránou zo Žilinskej do Turčianskej kotliny. Vyhĺbil ju Váh, ktorý tak rozdelil Malú Fatru na jej dve časti. Oddávna priťahovala osídlenie, ktoré je tu dokladované až do mladšej doby kamennej. V dejinách bola často výborným strategickým bodom, v ktorom sa dala zaujať výhodná obranná pozícia. Začiatkom septembra 1944 tu napríklad prebiehali boje Nemcov s partizánmi, ktoré trvali niekoľko dní. Tento nebezpečný úsek Váhu sa spomína aj v básni Jána Bottu Margita a Besná. Pohľad zo Starého hradu.

Veľký Fatranský Kriváň

49°11´15,0´´S   19°01´51,0´´V
Národný park Malá Fatra patrí k najcennejším krajinným celkom Slovenska. Vrch Veľký Fatranský Kríváň je súčasťou pomerne častou navštevovaného turistického chodníka v Krivánskej Malej Fatre. Nachádza sa v nadmorskej výške 1709 m. Viac o Národnom parku nájdete v Odkazoch.

"Hrubá" lipa

49°03´33,7´´S   18°39´23,5´´V
Chránený strom, Lipa v Ďurčine, má výšku 23 metrov a obvod kmeňa asi 625 centimetrov. Ide o lipu veľkolistú (Tilia platyphyllos SCOP.) a za chránený bol vyhlásený v roku 1982. Je to najstaršia lipa v Žilinskom okrese - jej vek sa odhaduje na 400 rokov.

Čierňanský rybník

49°04´27,4´´S   18°36´46,7´´V
Čierňanský rybník Košiare vznikol zahataním potoka Čierňanka v katastri Rajca. Je to komplex biotopov zahŕňajúcich vlastnú vodnú nádrž, mezofilnú lúku, občas pasené terasy na mieste bývalých polí a borovicový lesík. Významná lokalita vodného vtáctva, motýĺov, vyskytujú sa tu ohrozené druhy rastlín. Vodná nádrž s plochou 9,3 hektára je športovým rybárskym revírom. V pozadí vidieť Kľak.

Súľovské skaly

49°10´58,2S   18°35´45,3´´V
Vplyvom poveternostných podmienok hlavne v dobe ľadovej zlepencové skaly zvetrali a sformovali dnešnú krásu národnej prírodnej rezervácie Súľovské skaly v Strážovských vrchoch. V lesoch hniezdi takmer 80 druhov vtákov, možno vidieť chráneného motýľa jasoňa červenookého, vevericu, srnu či rysa ostrovida. Bohatá je tiež flóra: za všetky druhy rastlín aspoň vstavač bledý a päťprstnica obyčajná. Takmer neviditeľné sú už ruiny Súľovského hradu. Na obrázku je pohľad do doliny na dedinu Súľov, v pozadí Hradná. Viac v Odkazoch.

Vraniny

49°03´19,5´´S 18°37´38,3´´V
Vraniny sú chráneným biocentrom regionálneho významu, nachádzajúcim sa medzi Rajcom a Šujou. Ide o komplex biotopov, cenné mokraďné, skalné, mezofilné i suchomilné lúčne a mokraďné spoločenstvá. V skalách hniezdia sovy a krkavce.

NPR Kľak

48°58´53,0´´S   18°38´27,8´´V
Národná prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1966. Málo narušené lesy Kľaku v širokom výškovom rozpätí umožňujú sledovať príslušné klimatické vplyvy. Výskyt subalpínskych prvkov je tu v jednom z okrajových miest ich areálov, pričom jeho význam je fyto a zoogeografický. Ide o najjužnejšie vrcholové partie s cennými skalnými a lesnými rastlinnými spoločnestvami Lúčanskej Malej Fatry, rozprestierajúce sa na ploche 85,71 hektára. Samotný vrch Kľak sa nachádza v nadmorskej výške 1352 m.